Zápal mozgových blán: príznaky, prevencia a liečba

Zápal mozgových blán, čiže, meningitída je obávané a veľmi vážne ochorenie, ktoré môže mať trvalé následky alebo dokonca skončiť smrťou. Pôvodcom môžu byť vírusy, baktérie alebo mikroorganizmy, pričom najohrozenejšou skupinou sú deti a mladiství. Medzi najčastejšie príznaky patrí bolesť hlavy, horúčka, stuhnutosť šije, zmätenosť a poruchy vedomia. Zásadná je včasná diagnóza a následne vhodne zvolená liečba.

Mozgové obaly, čiže mozgovomiechové plienky, sú tri membrány, ktoré chránia a pokrývajú mozog a miechu. Vrstva tesne naliehajúca na povrch mozgu je omozečnica. Ide o tenkú, veľmi priesvitnú blanu. Nad ňou je priestor vyplnený mozgovomiechovým mokom a obsahuje Willisov okruh, ktorý krvne zásobuje mozog. Ďalšou väzivovou membránou je pavučnica, ktorá je bezcievna. Podľa toho, či sa vyskytujú v oblasti mozgu alebo miechy, rozlišujeme mozgové plienky a miechové plienky. Obe slúžia ako celková ochrana centrálnej nervovej sústavy a fungujú ako bariéra proti vniknutiu baktérií a iných mikroorganizmov do mozgu. Mozgovomiechové plienky obsahujú cerebrospinálny mok a chránia krvné cievy, ktoré zásobujú centrálnu nervovú sústavu človeka. Mozgovomiechový mok si môžeme predstaviť ako číru tekutinu, ktorá obklopuje miechu a má tiež ochrannú a vyživovaciu funkciu.

Mozog a miecha sú funkčnou jednotkou centrálneho nervového systému človeka a slúžia ako dôležitá spojnica medzi mozgom a zvyškom tela. Vďaka tejto anatómii si možno predstaviť, aký nebezpečný je stav, keď dôjde k zápalu mozgových blán a baktérie preniknú do mozgu a miechy. Pri podráždení mozgových blán dochádza k meningeálnemu syndrómu, čo je súbor príznakov typických pri zápale mozgových blán. Jedným z nich je napríklad neschopnosť pacienta predkloniť hlavu, aby sa bradou dotkol hrudníka.

Zápal mozgových, ciže meningitída, je ochorenie mozgovomiechových plienok, pri ktorom dochádza k opuchu mozgu a mozog a cievy tak môžu byť vážne poškodené. Najčastejšou príčinou sú baktérie a vírusy, ktoré sa dostanú do mozgu z dýchacích ciest alebo krvi, vzácne patria medzi pôvodcov aj plesne alebo parazity. Infekcia sa však môže rozvinúť aj ako komplikácia iného ochorenia alebo ako dôsledok pri poranení hlavy. 
 

Medzi ľuďmi sa meningokok šíri kvapôčkami a k šíreniu baktérie napomáha väčšie zoskupenie ľudí v nevetraných priestoroch, najčastejšie sa preto šíri medzi adolescentmi, napríklad v školách. Baktéria sama o sebe väčšinou nevyvolá chorobu, ale nikdy nemožno dopredu odhadnúť, kto je na jej prepuknutie náchylný. Obyčajne ide o osoby s poruchou imunity alebo o deti, ktorých imunitný systém nie je dostatočne vyvinutý.

Najrizikovejšou skupinou sú deti do 4 rokov, adolescenti a seniori nad 65 rokov. Okrem veku patrí k ďalším rizikovým faktorom diabetes mellitus druhého typu, pri ktorej dochádza k oslabeniu imunity človeka. Riziko predstavuje tiež už prekonaná meningitída, závislosť od alkoholu, otvorené poranenia hlavy, zápal stredného ucha alebo bývanie v spoločnej domácnosti. K rozvoju meningokokového ochorenia napomáha aj nadmerná fyzická a psychická záťaž alebo nedostatočný spánok a rekonvalescencia po prekonanej infekcii. Inkubačný čas je 1 až 8 dní, keď baktérie najprv osídlia nosohltan, a potom preniknú do krvného obehu.
 

V tomto čase pacient pociťuje zmätenosť, bolesti kĺbov a svalov a má horúčku. Ochorenie sa môže ďalej rozvíjať buď to ako hnisavý zápal mozgových blán, alebo ako meningokoková sepsa. V prvom prípade dochádza k stuhnutosti šije, zvracaniu alebo poruchám vedomia. Pri meningokokovej sepse sa na tele vytvára množstvo malých červených škvŕn, ktoré sa zlievajú do väčších ložísk. Ochorenie môže onedlho prejsť do septického šoku, pri ktorom môže dôjsť k respiračnému, obehovému alebo obličkovému zlyhaniu a následne k úmrtiu pacienta.

Bakteriálna meningitída patrí medzi najzávažnejšie a často ju sprevádza ťažký a rýchly priebeh, ktorý zanecháva trvalé následky alebo môže skončiť dokonca smrťou. U novorodencov je najčastejším pôvodcom streptokok skupiny B, u detí a dospelých potom meningokok alebo pneumokok. Meningokok je označenie pre baktérií Neisseria meningitidis. Práve meningokok patrí k najobávanejším pôvodcom bakteriálnej meningitídy. Ak sa meningokok dostane do tela človeka, spôsobuje ťažký hnisavý zápal mozgových blán alebo tzv sepsu – otravu krvi. V prípade, že sa k zvyšku príznakov pridajú petechie, jedná sa o vyrážku na trupe a končatinách, je nutná okamžitá lekárska pomoc. Vzhľadom na riziká je pacient prevezený na jednotku intenzívnej starostlivosti.

Príznaky:

• prudká bolesť hlavy,
• horúčka,
• stuhnutosť šije,
• bolesť svalov a kĺbov,
• mravčenie,
• zvracanie,
• zmätenosť,
• poruchy vedomia,
• svetloplachosť,
• precitlivenosť na hluk.

V prípade vírusovej meningitídy je priebeh choroby obvykle krátky a menej závažný ako v prípade bakteriálnej. Pôvodcom môže byť rad bežne sa vyskytujúcich vírusov, ako napríklad vírus kliešťovej encefalitídy, mumps, herpetické vírusy, vírus Varicella alebo enterovírusy. Bakteriálna aj vírusová meningitída sú nákazlivé a k ich prenosu dochádza prostredníctvom šírenia sekrétu z dýchacích ciest napríklad pri kašľaní, kýchaní, bozkávaní, rozprávaní alebo pri požičiavaní si kozmetických pomôcok. Osobitnú pozornosť treba venovať kliešťovej encefalitíde. V sezóne výskytu kliešťov dochádza častejšie k zápalu mozgu a mozgových blán, ktorý je spôsobený vírusmi spôsobujúcimi kliešťovú encefalitídu.

Plesňová meningitída býva vzácna a vyskytuje sa u pacientov s poruchou imunity, napríklad u ľudí trpiacich AIDS. Najčastejšia je kryptokoková meningitída, ktorá je spôsobená kvasinkou Cryptococcus neoformans.

Diagnóza se potvrzuje provedením lumbální punkce, při které se v lokální anestezii odebere speciální jehlou vzorek mozkomíšního moku z páteřního kanálu. Neléčená meningitida může člověka rychle ohrozit na životě, proto se co nejrychleji podávají širokospektrální antibiotika přímo do žíly jako penicilin nebo cefalosporiny. Doporučuje se také podpůrná pomocná léčba prostřednictvím kortikosteroidů, které slouží jako prevence komplikací při zánětu. V případě virové infekce se podávají pouze antivirotika a důležité je dodržet klidový režim. Při plísňové meningitidě dochází k léčbě prostřednictvím fungicidů.

Medzi nebezpečné komplikácie meningitídy patrí tzv. sepsa, pri ktorej sa meningokok dostane do krvi a spôsobí systémovú zápalovú reakciu organizmu. Baktérie sa šíria prostredníctvom krvi do celého tela, a to môže mať za následok krvácanie, zlyhanie orgánov a následne smrť pacienta. Ako dôsledok krvácania a zlyhania ciev môže dochádzať k odumretiu prstov a končatín, ktoré je potrebné následne amputovať.

Krvácanie sa môže rozšíriť aj do nadobličiek a spôsobiť zlyhanie obličiek. Zasiahnuté môžu byť, okrem iného, hlavové nervy, čo sa prejaví napríklad stratou sluchu či zraku. U detí do 2 rokov, ktoré sú rizikovou skupinou tohto ochorenia, dochádza ku komplikáciám, ako sú poruchy hybnosti, trvalé neurologické postihnutie, psychomotorická retardácia, epilepsia, poruchy sluchu alebo zmeny v sústredení.

Najúčinnejšou prevenciou proti najčastejším typom meningitídy je nepovinné očkovanie, na očkovanie prispieva väčšina zdravotných poisťovní. Očkovať sa môžu všetky vekové kategórie. Prvý variant očkovania je proti Neisseria meningitidis, existuje 13 typov a proti 5 najrozšírenejším typom (A, B, C, W135, Y) existuje očkovanie. Od roku 2022 navyše očkovanie hradí zdravotná poisťovňa, ak sú splnené tieto podmienky:

• očkovanie proti meningokoku typu B, ak je očkovanie zahájené do veku 1 roka dieťaťa (3 dávky)
• očkovanie proti meningokoku typu A, C, Y, W, ak je očkovanie vykonané v jedna dávka do 2 rokov dieťaťa
• očkovanie proti meningokoku typu B aj A, C, Y, W, ak je očkovanie vykonané medzi štrnástym a pätnástym rokom života

Očkovanie hradí zdravotná poisťovňa aj rizikovým pacientom, medzi ktorých patria pacienti po prekonanej invazívnej pneumokokovej alebo meningokokovej infekcii, pacienti s ťažkou poruchou imunity alebo s porušenou funkciou sleziny.

Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde sa vykonáva podľa ročného obdobia. Po tretej dávke očkovania, trvá ochrana tri roky. Chrániť sa môžu už deti od prvého roku života. Toto očkovanie majú hradené zo zdravotného poistenia osoby nad 50 rokov. 
 

K prevencii prispieva aj zdravý životný štýl. Oslabená imunita dáva mikróbom príležitosť preniknúť až k mozgovým blanám. Tiež je dôležitý dostatočný prísun vitamínov a pravidelný pohyb.

Zápal mozgových blán je nebezpečné ochorenie, ktoré sa šíri veľmi rýchlo a nemusí byť teda včas rozpoznané a efektívne liečené. Prvé príznaky nemusia vzbudiť toľko záujmu a často sú porovnateľné s bežnou virózou. Dôsledkom tohto závažného ochorenia môžu byť však trvalé následky v podobe amputácie končatín, poškodenia sluchu alebo obličiek či dokonca smrť.

Preto sa určite neoplatí podceňovať príznaky a v prípade podozrenia vyhľadajte čo najskôr pomoc lekára, ktorý vykoná potrebné vyšetrenia a začne vhodnú liečbu. Patričné je tiež zvážiť očkovanie proti meningitíde, najmä pokiaľ ide o osoby z rizikovej skupiny. Okrem očkovania je vhodné dodržiavať aj hygienické pravidlá a posilňovať imunitný systém.

https://www.he­althline.com/he­alth/meningitis-pneumococcal#tre­atments

https://www.he­althline.com/he­alth/meningitis

https://www.nzip­.cz/clanek/817-zanet-mozkovych-blan-meningitida

https://cs.wi­kipedia.org/wi­ki/Meningitida